Niektorí ľudia nevedia nabrať odvahu povedať, čo cítia. Zo strachu z odmietnutia druhými, zo strachu z opustenia mlčia dlhé roky a nevyjavia von svoje vnútorné potreby. Strach z rozchodu v súkromí a strach z výpovede či ukončenia spolupráce je v pracovnom svete niečo podobné. Vidím ľudí trpiacich, robiacich veci proti svojmu presvedčeniu. Zo strachu z nedostatku, zo strachu zo straty vzťahu, straty práce a z nedôvery v seba. Ak sa niečoho držíme ako kliešť, prežiť vnútorne rozchod, rozvod, predstavu výpovede alebo inej bolestivej situácie, je iba jednou z možností v poli nášho vedomia. Prežiť takú situáciu, ktorá niečo ukončuje, je rovnaké, ako ľahnúť si na operačný stôl s tým, že možno sa už nezobudím. Ten pocit som zažila, je to prežitie vlastnej smrti. Nie je pritom podstatné, či ide o smrť fyzickú či smrť nášho ega. Spoločným znakom toho všetkého je prijatie situácie takej, aká je a súčasne úplné odovzdanie sa. Je to moment, v ktorom vieme, že konáme najlepšie ako vieme a súčasne už nemôžeme konať inak. Pretože byť k sebe a teda aj k druhým pravdivý, čo do názoru a vnútorných pocitov, je nová príležitosť. Odvážiť sa, urobiť potrebný krok a takto zmeniť samého seba.
#selfcoaching #priestorprezmenu #etikoterapia #dnesniesomlenkouč