Od detstva som si kládol otázku, kto som, odkiaľ a kam idem. To bol môj hnací motor ustavičného hľadania pravdivej odpovede. Plynúc životom popri škole a technickej profesii som sa vzdelával aj v oblasti osobnostného rozvoja so zámerom nájsť vnútorný pokoj, ktorý ma povedie k spokojnému životu. Zaujímal som sa o rôzne náboženské a filozofické smery a zároveň ma lákalo bližšie spoznať nielen fyziológiu ľudského tela, ale aj jeho funkčnú súvislosť s vnútorným svetom človeka. V tom čase ma zaujala napríklad tradičná čínska medicína, diagnostika z rúk, irisdiagnostiku a iné. A keďže už v devätnástich rokoch som začal praktizovať masáž tela intuitívnym spôsobom, neskôr som ju spojil s akupresúrou. Veľmi sa mi to hodilo v časoch, keď som sa profesionálne venoval tancu. Záujemcov o takúto masáž bolo nielen z radu kolegov neúrekom.

Až neskôr som pochopil, že to bolo silné vnútorné vedenie, ktoré ma viedlo súčasne umeleckou aj technickou profesiou, vďaka ktorej som vyštudoval bezpečnostné inžinierstvo. Poskytovalo mi to rovnováhu môjho vnútorného sveta a zdravého tela. Nevedomky som sa realizoval v napĺňaní svojich túžob napriek pochybnostiam o sebe samom, vďaka vzorcom získaných v detstve. Ruka v ruke vo mne rástlo uvedomovanie si svojich vnútorných schopností a racionalita. Tá ma postupne viac a viac valcovala pod tlakom okolností vyplývajúcich zo spoločenského systému, v ktorom som sa ocital ako dospelý muž, manžel, otec, či zamestnanec, platca dane, odberateľ tovarov a služieb a inak. To malo za následok upúšťanie od svojich vnútorných prianí a vzrastajúceho pocitu nezmyselnosti takého spôsobu života, či skôr jeho prežívania.

Ocitol som sa pred vnútorným rozhodnutím, či budem v tom ďalej pokračovať, alebo uskutočním zmenu. Rozhodnutie uskutočniť zmenu, ma priviedlo a stále privádza pred ďalšie a ďalšie vnútorné rozhodnutia, ktoré sa vynárajú práve v tom zmenenom živote. Je to akoby cesta na ktorej PÚŠŤAM SA DOTERAJŠÍCH PRESVEDČENÍ O SVETE A SEBE SAMOM, ktoré ma doposiaľ limitovali.

Preto si už dnes dovoľujem hovoriť o sebe pravdu, bez ohľadu na to, čo si o mne kto pomyslí. Dovoľujem si mať sa rád a robiť činnosti, v ktorých sa cítim príjemne. Použiť svoje technické nadanie, vzdelanie a pracovať s materiálom, nech je to drevo alebo železo, z ktorého vznikne trebárs obrábací stroj. Použiť svoje vnútorné schopnosti vnímania ľudskej bytosti v holistickom prístupe pri rozhovore, koučingu, masáži alebo terapii.

Dovolil som si vystúpiť z komplikovaného vzťahu. Nie však tým, že som opustil milovanú ženu, milované deti, priateľov, rodinu, kolegov a iných, ale tým, že som pustil presvedčenia o tom, kým oni sú. Dovolil som si ich prijímať takých, akí sú. Chápať to, že aj oni mňa vnímajú cez filtre vlastných presvedčení, ktoré ich formujú a limitujú na každej úrovni ich bytia. Umožňuje mi to napríklad znova a znova sa zamilovať do svojej partnerky, milovanej pani, s ktorou trávim spoločný život už viac ako dve desaťročia. Umožňuje mi to vstúpiť do krásneho vzťahu s mojimi deťmi, ktorý je založený na vzájomnom rešpekte a hlbokej dôvere. Umožňuje mi to prežívať život plný hojnosti, vnútorného pokoja a spokojnosti.